Budovanie odolnosti od raného detstva: Podpora emocionálnej gramotnosti v Kosove

Cieľom iniciatívy CHAVORE je podporovať duševné a fyzické blaho každého dieťaťa od raného detstva bez ohľadu na jeho pôvod. V komunitách, kde deti čelia nepriazni osudu, stigmatizácii alebo vylúčeniu, podporuje CHAVORE odborníkov v oblasti raného detstva a rodičov, aby lepšie reagovali na duševné, emocionálne a vývojové potreby detí prostredníctvom inkluzívnych a citlivých postupov.

V Kosove sa týmto aktivitám venuje Kosovské vzdelávacie centrum (KEC), jeden z národných implementačných partnerov iniciatívy CHAVORE. KEC je organizácia známa svojou úlohou v oblasti inovácií vo vzdelávaní, presadzovania politík a odbornej prípravy učiteľov. Bola založená v roku 2000 a vybudovala si reputáciu vďaka prispôsobovaniu osvedčených postupov z celého sveta jedinečnému kultúrnemu a povojnovému kontextu Kosova.

V rámci iniciatívy CHAVORE vyvinula organizácia KEC vzdelávací modul zameraný na budovanie emocionálnej gramotnosti a odolnosti u malých detí. Prostredníctvom podporných, rešpektujúcich a kultúrne relevantných aktivít sa tento modul snaží pomôcť deťom rozvíjať sebavedomie, sebaúctu a emocionálnu istotu – tie považujeme za základy celoživotného vzdelávania, duševného zdravia a pohody.

Významnou prekážkou v prípravnej fáze tohto modulu bol nedostatok lokálnych materiálov o emocionálnom vývoji a odolnosti. V reakcii na to KEC prispôsobila nástroje, ako je metóda Persona Doll a techniky mindfulness, aby lepšie odrážali skutočnú realitu detí a odborníkov v Kosove. Je zároveň dôležité poznamenať, že tento vzdelávací modul bol vyvinutý v úzkej spolupráci s pedagógmi, ktorí pracujú s malými deťmi.

Podstatou modulu je jednoduché, ale transformatívne posolstvo: emocionálna bezpečnosť a dôvera sa budujú prostredníctvom každodenných interakcií. Odborníci z praxe sú povzbudzovaní, aby pozorovali a reagovali na emócie detí podporne a vedome, a aby pri posilňovaní stratégií zvládania emócií využívali  techniky ako ranné kruhy a reflexiu založenú na hre.

Pri posudzovaní účinnosti vzdelávacieho modulu vychádzala organizácia KEC zo spätnej väzby odborníkov, pozorovaných zmien v správaní detí a výstupov dialógov vedených s deťmi – všetky aktivity založili na presvedčení, že odolnosť rastie v kontexte bezpečných, starostlivých vzťahov.

O iniciatíve CHAVORE

CHAVORE (v rómskom jazyku „deti“) je iniciatíva zameraná na zlepšenie duševného zdravia a pohody malých detí v zraniteľných komunitách, predovšetkým rómskych. Podporuje inkluzívnu, kultúrne citlivú starostlivosť o deti v ranom veku v piatich krajinách. Vychádzajúc z odborných znalostí Medzinárodnej asociácie Step by Step (ISSA) a jej iniciatívy Romani Early Years Network (REYN), CHAVORE využíva nadnárodné partnerstvo piatich krajín na rozvoj inkluzívneho a citlivého predškolského vzdelávania a starostlivosti. Konzorcium financované Európskou komisiou sa skladá z členov ISSA pod vedením Inštitútu pre výskum vzdelávania (Slovinsko) a zahŕňa Open Academy Step by Step (OASbS), Partners Hungary Foundation (PH), Škola dokorán – Wide Open School (ŠD-WOS), Kosovo Education Center (KEC) a ISSA Hub. Viac o iniciatíve si prečítate na chavore.reyn.eu.

Vytvoriť priestor pre hlas detí neznamená vzdať sa toho vlastného

S nárastom popularity konceptu detskej participácie v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, sociálnej práce či medzi rodičmi narastajú aj nedorozumenia. U mnohých dospelých, či už ide o rodičov, opatrovníkov, pedagógov alebo iných odborníkov, môže táto myšlienka vyvolať zmes zvedavosti, neistoty alebo dokonca obrannú reakciu. Znamená to, že deti budú mať posledné slovo? Máme sa vzdať svojich povinností?

Vôbec nie. Prečítajte si viac o piatich bežných mýtoch o detskej participácii a o tom, čo táto prax skutočne zahŕňa, spolu s príkladmi, ktorými sa môžete inšpirovať.

1. „Znamená to nechať deti robiť všetky rozhodnutia.“

Toto je jednoznačne najčastejší omyl. V skutočnosti ide pri participácii detí o zdieľanie rozhodnutí s deťmi, nie o odovzdanie kontroly. Dospelí naďalej zodpovedajú za zabezpečenie blaha, bezpečnosti a vývoja detí. Deti sú však uznávané ako aktívni činitelia s cennými postrehmi. Participácia znamená počúvať ich, brať ich názory vážne a zapájať ich do rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú, a to zmysluplným spôsobom primeraným ich veku¹.

💡 Skúste toto: Ak meníte rutinu dieťaťa, napríklad posúvate čas spánku alebo dieťa začína chodiť do  novej školy, opýtajte sa ho, čo si o tom myslí a čo by mu mohlo pomôcť zvládnuť zmenu jednoduchšie. Stále ste to vy, kto rozhoduje, ale dieťa sa cíti videné a zapojené.

2. „Malé deti sú príliš malé na to, aby sa zapájali.“

Aj tie najmenšie deti vedia vyjadriť svoje preferencie, emócie a zámery. Bábätko odvráti hlavu, keď je príliš stimulované; batoľa ukáže na svoju obľúbenú hračku; predškolák vysvetlí, čo ho desí a prečo. To všetko sú formy participácie. Ako deti rastú, zvyšuje sa ich schopnosť premýšľať a zapájať sa, a tým sa zvyšujú aj možnosti, ako môžeme podporovať ich participáciu². Kľúčom je naladiť sa na ich jedinečné spôsoby komunikácie a poskytovať im konzistentné príležitosti na vyjadrenie.

💡 Skúste toto: Nechajte predškolákov hlasovať o tom, ktorú rozprávku si prečítajú v rannom kruhu. Podporujete tak demokratické rozhodovanie od raného detstva.

3. „Ak dám deťom slovo, stratím kontrolu.“

V skutočnosti je často práve opak pravdou. Keď deti cítia, že ich názor má význam, sú ochotnejšie spolupracovať, sú sebavedomejšie a emocionálne stabilnejšie. Vyzývanie k participácii neodstraňuje hranice, ale posilňuje ich tým, že ich zakladá na vzájomnom rešpekte a porozumení. To neznamená, že každé želanie bude splnené. Keď však deti chápu, ako sa prijímajú rozhodnutia, a cítia, že ich názor je rešpektovaný, sú ochotnejšie tieto rozhodnutia akceptovať a učiť sa z nich³.

💡 Skúste toto: Pri stanovovaní pravidiel pre spoločný priestor (napríklad triedu alebo spálňu) sa opýtajte detí, čo považujú za spravodlivé. Berte ich návrhy do úvahy a vysvetlite im, prečo niektoré nápady nemôžu byť realizované.

4. „Deti vlastne nevedia, čo je pre ne najlepšie.“

Deti možno nemajú všetky odpovede, ale sú odborníkmi na svoj vlastný život. Vedia, čo im prináša radosť, čo im prináša pocit bezpečia alebo úzkosti, čo im pomáha najlepšie sa učiť. Keď dospelí skombinujú svoje vedomosti a skúsenosti s pohľadom detí na život, výsledkom sú lepšie a relevantnejšie rozhodnutia. Vylúčenie detí z rozhovorov, ktoré sa ich týkajú, je premárnenou príležitosťou na hlbšie spojenie a premyslenejšie výsledky.

💡 Skúste toto: Ak sa dieťa zdá byť neisté ohľadom plánovanej aktivity alebo zmeny, opýtajte sa ho prečo. Možno sa dozviete niečo, čo ste nezohľadnili, napríklad zmyslové preťaženie, úzkosť alebo negatívnu skúsenosť z minulosti, a podľa toho sa prispôsobíte.

5. „Je to len módny výraz, v reálnom živote to nefunguje.“

Participácia detí nie je trend. Je to právo zakotvené v Dohovore OSN o právach dieťaťa a podporené desaťročiami výskumu a medzinárodnou praxou. Najlepšie funguje, keď je integrovaná do každodenných situácií: požiadanie detí o názor pri plánovaní výučby, zapojenie detí do domácich povinností alebo poskytnutie možnosti vyjadriť sa k rozhodnutiam týkajúcim sa starostlivosti o ne. Participácia nie je len jedna veľká konverzácia, je budovaná prostredníctvom mnohých malých, konzistentných činov začleňovania.

💡 Skúste toto: Pozvite deti, aby spolu s vami vytvorili týždenný rozvrh alebo vizuálny graf rutín. Ak ešte nevedia čítať, použite fotografie alebo kresby a spoločne preberte jednotlivé kroky.

Aké z toho vyplýva ponaučenie?

Participácia detí neznamená stratu kontroly alebo obrátenie rolí. Prináša spoluprácu, partnerstvo a uznanie, že deti majú myšlienky, pocity a skúsenosti, ktoré sú dôležité teraz, nielen v budúcnosti. A predstavuje čas na kladenie otázok, počúvanie, premýšľanie a reagovanie.

Keď ju realizujeme, vychovávame deti, ktoré sa cítia rešpektované a ktoré vyrastú v dospelých, ktorí rešpektujú ostatných.

Čoskoro vám prinesieme viac informácií o pripravovanej sade nástrojov, ktorú vyvíjame v rámci projektu TOY for Participation a ktorá bude podporovať odborníkov pracujúcich s deťmi vo formálnom aj neformálnom vzdelávaní, aby od raného detstva podporovali zmysluplnú participáciu detí a sprevádzali rodičov a komunity na ceste vývoja dieťaťa.

Poznámky pod čiarou

1. Organizácia Spojených národov (1989). Dohovor o právach dieťaťa, články 12–13.
2. Lansdown, G. (2010). The Realisation of Children’s Participation Rights: Critical Reflections.
3. Thomas, N. (2007). Towards a theory of children’s participation. The International Journal of Children’s Rights, 15(2), 199–218.

O iniciatíve Toy for Participation

TOY for Participation je európska iniciatíva spolufinancovaná Európskou komisiou a vedená ICDI. Spolupracujú v nej partneri z 8 krajín s cieľom podporiť právo malých detí na participáciu. Spoločne sme prostredníctvom viac ako 40 hračkárnic (Play Hubs) oslovili viac ako 40 000 detí a rodín; ďalšie hračkárnice ešte pribudnú. Viac informácií o projekte a partneroch nájdete na webovej stránke: https://www.reyn.eu/toy4inclusion/toy-for-participation/.

Pohľad učiteľky zo slovenskej materskej školy na to, čo skutočne znamená participácia dieťaťa v praxi

Keď som sa prvýkrát stretla s pojmom participácia dieťaťa, nebola som si celkom istá, čo si o ňom myslieť – dokonca som sa voči nemu cítila mierne defenzívne. Vždy mi veľmi záležalo na deťoch, ktoré učím – naznačovali však tieto moje pocity, že som toho nerobila dosť? Zároveň som ale bola zvedavá. Chcela som pochopiť, čo participácia znamená a či môže priniesť niečo nové, využiteľné v mojej praxi.

V oblasti vzdelávania detí v ranom veku pracujem viac ako desať rokov. Keby ste sa ma pred piatimi rokmi opýtali, či deti v mojej triede aktívne participujú na činnostiach, s istotou by som odpovedala: samozrejme, že áno. Vyberajú si aktivity, pomáhajú plánovať ranné kruhy a striedajú sa pri prestieraní stolov v jedálni. Keď som sa však prostredníctvom projektu TOY for Participation oboznámila s konceptom participácie detí, uvedomila som si skutočnú hĺbku tejto myšlienky. Zistila som, že detská participácia predstavuje aj uznanie práva detí podeliť sa o svoje názory na veci, ktoré sú pre ne dôležité a náš záväzok brať tieto myšlienky vážne. Zistila som, že podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa sa deti nielen učia stať občanmi, ale aj sú občanmi, ktorých hlasy sú dôležité v každom momente¹.

Toto poznanie zmenilo môj pohľad. Vždy som deti povzbudzovala, aby zdieľali svoje myšlienky, no teraz som sa nad tým začala zamýšľať hlbšie: Boli všetky deti v mojej triede skutočne vypočuté? Formovali ich nápady to, čo sme spolu robili?

Začala som robiť malé, ale vedomé zmeny. Pri plánovaní som požiadala deti, aby pomohli vybrať témy, ktorým sa budeme venovať, nielen to, ktoré kocky alebo knihy použijeme. Keď niektorá skupina prejavila záujem o hmyz, spýtala som sa, čo chcú zistiť a ich nápady sme zapracovali do aktivít toho týždňa. V záhrade sme postavili hotel pre hmyz, napísali sme príbehy o imaginárnych húseniciach a o naučené sme sa podelili s rodičmi.

Začala som si tiež viac všímať, čím všetkým okrem slov deti vyjadrujú svoje myšlienky a názory – kreslením, gestami, rečou tela či tichom. Jedno dieťa s veľmi obmedzenými verbálnymi zručnosťami veľa komunikovalo prostredníctvom svojich výtvarných prác. Iné dieťa, ktoré bolo v krajine nové, mi prostredníctvom príbehov, ktoré si opakovane vyberalo, povedalo, na čom mu najviac záleží. Tieto momenty mi pripomenuli, že počúvať znamená spomaliť, pozorne sledovať a vytvoriť priestor pre rôzne formy vyjadrovania.

Participácia a inklúzia idú ruka v ruke

Čím viac vedomostí som v tejto oblasti získavala, tým viac som vnímala, že participácia je do veľkej miery aj o inklúzii. Začala som premýšľať o deťoch v mojej skupine, ktoré toľko nehovoria – o deťoch so znevýhodnením, s odlišným jazykom alebo v ťažkej rodinnej situácii. Uvedomila som si, že im treba vytvoriť viac príležitostí podeliť sa o svoje názory – a možno aj iným spôsobom ako ostatným deťom v mojej skupine. Pretože nejde len o to, aby sa deti mohli vyjadriť, ale o to, aby každé dieťa bolo vypočuté.

Prinútilo ma to spomaliť a venovať detskej participácii väčšiu pozornosť. Jej plné uplatňovanie si môže vyžadovať úpravu našich postupov, zmenu spôsobu kladenia otázok alebo prinášanie rôznych spôsobov zapájania detí. Toto všetko si môže vyžadovať viac času a úsilia – keď však do našej praxe zakomponujeme túto flexibilitu, ukážeme deťom, že na ich názore záleží bez ohľadu na to, akým spôsobom sa dokážu vyjadriť.

Samozrejme, participácia neznamená, že deťom odovzdáme úplnú kontrolu. Ide o budovanie rešpektujúceho partnerstva, v ktorom perspektívy detí pomáhajú formovať dianie v triede. Niekedy je to radostné, inokedy náročné. Ale časom som tieto výzvy začala vnímať ako zmysluplné príležitosti, šance na budovanie dôvery, porozumenia a spojenia.

Najviac ma zaujalo, koľkí z nás – učiteľov, rodičov, opatrovníkov – už robia časť tejto práce bez toho, aby sme to pomenovali. Pomenovanie však pomáha. Vďaka tomu je naša prax zámernejšia, inkluzívnejšia a v konečnom dôsledku aj účinnejšia.

Účasť na projekte TOY for Participation mi pomohla neustále sa učiť spolu s odborníkmi z praxe v oblasti raného detstva v rôznych krajinách a kontextoch. Vymieňame si nápady a skúsenosti s tým, ako dosiahnuť, aby sa participácia stala skutočnosťou, najmä pre malé deti a tých, ktorí sú často vylúčení z rozhodovania. Nie je to niečo navyše, je to súčasť toho, ako vyzerá kvalitné vzdelávanie v ranom detstve. A keď deti vyrastajú s vedomím, že ich hlas je cenený, stávajú sa dospelými, ktorí rešpektujú, počúvajú a zapájajú sa do sveta okolo seba.

Prečítajte si aj:

Save the Children (2005). Praktické štandardy v oblasti participácie detí. Stručná príručka orientovaná na ľudí z praxe, ktorá uvádza desať štandardov kvality pre zmysluplnú participáciu detí. https://resourcecentre.savethechildren.net/document/practice-standards-childrens-participation

UNICEF (2018). Koncepčný rámec na meranie výsledkov participácie dospievajúcich. Hoci je táto príručka zameraná na dospievajúcich, ponúka prístupné vysvetlenia participácie v rôznych vývinových štádiách, vďaka čomu je užitočná na pochopenie toho, ako sa participácia vyvíja s vekom detí. https://www.unicef.org/media/57396/file

Children’s Rights Alliance for England (2021). Participácia s cieľom: Zapojenie detí a mladých ľudí s inými potrebami a znevýhodnením. Stručný, prístupný zdroj zameraný na rovnosť a začlenenie. https://www.un.org/esa/socdev/enable/rights/craecontaug04.pdf

Poznámky pod čiarou

1. Organizácia Spojených národov. (1989). Dohovor o právach dieťaťa, články 12 – 13.

O iniciatíve Toy for Participation

TOY for Participation je európska iniciatíva spolufinancovaná Európskou komisiou a vedená ICDI. Spolupracujú v nej partneri z 8 krajín s cieľom podporiť právo malých detí na participáciu. Spoločne sme prostredníctvom viac ako 40 hračkárnic (Play Hubs) oslovili viac ako 40 000 detí a rodín; ďalšie hračkárnice ešte pribudnú. Viac informácií o projekte a partneroch nájdete na webovej stránke: https://www.reyn.eu/toy4inclusion/toy-for-participation/.

Čo je detská participácia a prečo je dôležitá od raného detstva

Pochopenie vzťahového prístupu k počúvaniu malých detí založeného na právach

Aj keď ste nikdy nepočuli pojem detská participácia, je pravdepodobné, že ste ju už praktizovali. Či už ste rodič, ktorý dáva dieťaťu možnosť výberu jedla, pedagóg, ktorý vyzýva deti, aby spoluvytvárali rutinu v triede alebo komunitný pracovník, ktorý konzultuje s mladými ľuďmi miestne priestory, podporujete participáciu. Kľúčom je uvedomiť si to – a naučiť sa, ako to robiť vedomejšie, inkluzívnejšie a zmysluplnejšie.

Participácia detí sa vzťahuje na právo detí byť vypočuté a zúčastňovať sa na rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú ich životy. Vychádza z článku 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa a uznáva deti ako aktívnych a schopných sociálnych aktérov od okamihu ich narodenia¹.

Nejde len o to, aby sme sa detí pýtali na ich názor. Ide o vytvorenie priestoru, kde sa môžu vyjadriť spôsobom, ktorý zodpovedá ich veku a schopnostiam, o zabezpečenie toho, aby bol ich hlas braný vážne a o to, aby mali možnosť sledovať, ako ich zapojenie ovplyvňuje dosahované výsledky². Modely ako Hartov rebrík participácie a Lundyho rámec pomáhajú rozlišovať medzi symbolickými gestami a skutočne zmysluplným zapojením³.

V ranom detstve môže participácia vyzerať tak, že si batoľatá vyberú rozprávkové knihy; predškoláci sa zase môžu vyjadriť k pravidlám triedy prostredníctvom kresieb alebo fotografií⁴. Deti sa vyjadrujú hrou, pohybom, umením a neverbálnymi signálmi – a keď sa naučíme počúvať týmito spôsobmi, od základu si budujeme dôveru, spolupatričnosť a schopnosť konať⁵.

Výskum ukazuje, že participácia detí posilňuje ich kognitívny vývoj, emocionálnu pohodu a sociálne zručnosti. Stávajú sa sebavedomejšími, odolnejšími a schopnejšími kriticky myslieť⁶. Participácia tiež chráni deti tým, že im vytvára väčší priestor na vyjadrenie obáv. Zároveň ich pripravuje na aktívne občianstvo tým, že ich učí rešpektu, spolupráci a spoločnej zodpovednosti⁷.

Na inklúzii a rovnosti záleží

Hoci je participácia právom všetkých detí, nie všetky majú rovnaké príležitosti na jej uplatnenie. Deti so zdravotným postihnutím, deti z rodín s nízkymi príjmami, deti z menšinového prostredia alebo deti migrantov a utečencov, no aj veľmi malé deti často čelia systémovým prekážkam, ktoré im bránia byť vypočuté. Tradičné metódy zapojenia môžu neúmyselne vylúčiť tie deti, ktoré nepoužívajú verbálny jazyk alebo ktoré žijú v nestabilnom prostredí alebo v prostredí s nedostatočnými zdrojmi⁸.

Inklúzia si vyžaduje viac než len dobré úmysly. Vyžaduje si používať komunikačné nástroje, ako sú vizuálne pomôcky, posunková reč a metódy založené na hre. Je nevyhnutné vytvoriť na ňu bezpečný priestor, kde sa deti cítia rešpektované a kde sa uznáva ich kultúrna a individuálna identita. Participácia (alebo inak povedané účasť) musí byť prispôsobená vývojovému štádiu dieťaťa, jeho schopnostiam a životným skúsenostiam⁹.

Z výskumu napríklad vyplýva, že hra, rozprávanie príbehov a tvorivé vyjadrovanie sú silnými nástrojmi na podporu zmysluplnej participácie neverbálnych alebo veľmi malých detí¹⁰. Podobne projekty, ktoré zahŕňajú deti migrantov a utečencov alebo deti z nedostatočne zastúpených komunít, sú najefektívnejšie, ak využívajú prístupy zohľadňujúce traumu, sú kultúrne relevantné a viacjazyčné¹¹.

Skutočná participácia znamená vytvárať prostredie, v ktorom sa každé dieťa – nielen to najvýrečnejšie alebo najsebavedomejšie – môže podeliť o svoje názory a formovať svoj svet. Tu sa stretáva spravodlivosť s praxou.

Spoločná zodpovednosť

Dospelí zohrávajú v celom procese dôležitú úlohu. Participácia neznamená, že necháme deti robiť všetky rozhodnutia. Znamená, že ich starostlivo vedieme a zároveň im ponúkame priestor na rast. Mnohí dospelí to už robia inštinktívne. Ak však k účasti detí pristupujeme vedome a štruktúrovane, výsledky sa zlepšujú – nielen pre deti, ale aj pre celú spoločnosť¹².

Bez ohľadu na to, či pracujete v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, v sociálnom sektore alebo v politike, uznanie významu a podpora participácie detí pomáha vytvárať spravodlivejšie a inkluzívnejšie prostredie. Participácia nie je niečo navyše – je to spôsob práce, ktorý rešpektuje práva detí a obohacuje skúsenosti všetkých.

Viac sa o tejto téme dozviete napríklad z tých zdrojov:

✔︎ Listening to Young Children: The Mosaic Approach – Clark & Moss (2011)

✔︎ Pathways to Participation – Shier (2001)

✔︎ Children’s Participation in Early Childhood Education – Correia et al. (2021)

✔︎ Handbook of Children and Young People’s Participation – Percy-Smith & Thomas (2010)

✔︎ Toolkit and Tip Sheet for including children from birth to 5 years in participation in decision-making – Hub na nÓg and DCEDIY (2024)

Poznámky pod čiarou

1. Organizácia Spojených Národov. (1989). Dohovor o právach dieťaťa, Článok 12.
2. Shier, H. (2001). Pathways to participation: Openings, opportunities and obligations. Children & Society, 15(2), 107–117.
3. Hart, R. (1992). Children’s participation: From tokenism to citizenship. UNICEF; Lundy, L. (2007). British Educational Research Journal, 33(6), 927–942.
4. Clark, A., & Moss, P. (2011). Listening to young children: The Mosaic approach. National Children’s Bureau.
5. Horgan, D. (2024). A Literature Review on Methodologies for Consulting with Children Aged Birth to 5 Years.
6. Brooker, L. (2017). Learning to play, or playing to learn? Routledge.
7. Lansdown, G. (2010). The realisation of children’s rights: Participation and protection. UNICEF Innocenti.
8. Theobald, M., Danby, S., & Ailwood, J. (2011). Australasian Journal of Early Childhood, 36(3), 19–26.
9. Clark, A., & Moss, P. (2011); Clark, A. (2017). Space, place and children’s participation. Routledge.
10. Clark, A. (2017); Brooker, L. (2017).
11. Percy-Smith, B., & Thomas, N. (2010). Handbook of Children and Young People’s Participation. Routledge.
12. Pascal, C., & Bertram, T. (2012). EECERJ, 20(4), 477–492.

O iniciatíve Toy for Participation

TOY for Participation je európska iniciatíva spolufinancovaná Európskou komisiou a vedená ICDI. Spolupracujú v nej partneri z 8 krajín s cieľom podporiť právo malých detí na participáciu. Spoločne sme prostredníctvom viac ako 40 hračkárnic (Play Hubs) oslovili viac ako 40 000 detí a rodín; ďalšie hračkárnice ešte pribudnú. Viac informácií o projekte a partneroch nájdete na webovej stránke: https://www.reyn.eu/toy4inclusion/toy-for-participation/.

Prečo sú mäkké zručnosti kľúčom ku kvalitnému predprimárnemu vzdelávaniu

Erasmus+ projekt: Soft Skills for High Quality Education
Publikované: jún 2024

🌱 Čo robí učiteľa nielen efektívnym, ale aj inšpiratívnym?

V predprimárnom vzdelávaní nejde len o to, čo učitelia vedia. Dôležité je aj to, ako sa vedia spojiť – s deťmi, s rodičmi a so svojimi kolegami.

Schopnosť počúvať, budovať dôveru, riešiť konflikty a viesť s empatiou – to sú kľúčové, no často prehliadané zložky kvalitného pedagogického líderstva. Nazývame ich mäkké zručnosti, a práve tie tvoria základ ľudsky orientovaného a funkčného vzdelávania.

„Mäkké zručnosti nie sú niečo navyše. Sú nevyhnutné.“
– Partner projektu, Slovinsko

Prečo sa zameriavame na mäkké zručnosti?

Tento projekt Erasmus+ vychádza z presvedčenia, že mäkké líderstvo je nevyhnutným predpokladom kvalitného predprimárneho vzdelávania. Zameriavame sa najmä na podporu lídrov učiteľských podporných skupín (TSLG) – teda skupín pedagógov, ktorí sa pravidelne stretávajú, aby spoločne reflektovali a zlepšovali svoju prax.

Mnohí lídri týchto skupín sa však na svoju úlohu necítia pripravení. Možno vedia, ako technicky zorganizovať stretnutie, no často zápasia s tým, ako:

• Podporiť rovnomernú participáciu členov
• Zvládnuť napätie a citlivé situácie
• Aktívne a reflektívne počúvať
• Vytvoriť bezpečné a dôverné prostredie

Náš projekt reaguje práve na tieto potreby.

Čo robíme

Projekt Soft Skills for High Quality Education prepája partnerov zo Slovenska, Slovinska, Chorvátska a Estónska. Spoločne plánujeme:

• Realizovať národné výskumy o potrebách lídrov TSLG
• Vypracovať spoločný tréningový rámec pre rozvoj mäkkých zručností
• Vytvoriť praktickú a viacjazyčnú sadu nástrojov (Toolbox) s rôznymi technikami, videami a podnetmi na reflexiu
• Vybudovať medzinárodnú odbornú učiacu sa komunitu lídrov
• Zverejniť všetky výstupy cez ISSA Knowledge Hub

V súčasnosti sa nachádzame v prípravnej fáze – partneri realizujú rozhovory, fokusové skupiny a zber údajov v materských školách.

Čo sme doteraz zistili

Prvé zistenia potvrdzujú to, čo mnohí z nás tušili:

• Lídri sa často cítia vo svojej úlohe osamelo
• Chýbajú im štruktúrované príležitosti na rozvoj facilitačných zručností
• Často čelia emočným a komunikačných výzvam
• Majú silnú motiváciu rozvíjať mäkké zručnosti – no chýbajú im dostupné nástroje

Tieto zistenia priamo ovplyvňujú tvorbu tréningového programu a metodických materiálov, ktoré pripravujeme.

Čo nás čaká ďalej

V priebehu nasledujúceho roka plánujeme:

• Finalizovať tréningový rámec na rozvoj mäkkých zručností
• Pripraviť a zrealizovať Tréning trénerov (ToT) pre národných partnerov projektu v chorvátskom Záhrebe
• Spustiť pilotné testovanie tréningov v materských školách
• Zverejniť prvé moduly z pripravovanej sady nástroj
• Uskutočniť prvé stretnutia medzinárodného profesijného spoločenstva (iPLC)

Naším cieľom je vytvárať trvalú zmenu – posilniť lídrov tak, aby dokázali nielen riadiť tím, ale aj podporovať jeho rast a inkluzívne nastavenie.

Zostaňte s nami v kontakte

Pozývame vás, aby ste nás sledovali a boli súčasťou tejto cesty.

Prepojili sme sa naprieč hranicami: Prvé stretnutie medzinárodnej učiacej sa komunity odborníkov v Tartu

Erasmus+ projekt: Soft Skills for High Quality Education
Publikované: december 2024

🌍 Učenie bez hraníc

Začiatkom decembra sa partneri projektu zo Slovenska, Slovinska, Estónska a Chorvátska stretli v estónskom meste Tartu na druhom medzinárodnom projektovom stretnutí. Súčasťou programu bolo aj prvé stretnutie medzinárodnej učiacej sa komunity odborníkov (iPLC) – významný míľnik nášho projektu.

iPLC prepája lídrov podporných skupín učiteľov, národných školiteľov a facilitátorov, aby spoločne vytvorili priestor na dlhodobé vzájomné učenie, reflexiu a rozvoj v oblasti mäkkého líderstva v predprimárnom vzdelávaní.

Stretnutie v Tartu odštartovalo novú fázu spolupráce, ktorá presahuje národné školské systémy aj múry škôl.

🤝 Priestor na reflexiu, výmenu a rast

iPLC stelesňuje hodnoty, ktoré projekt podporuje: empatiu, zvedavosť, inklúziu a spolupracujúce učenie.

Počas prvého stretnutia účastníci:

• Zdieľali skúsenosti z národných tréningov a pilotovania
• Reflektovali výzvy spojené s vedením učiteľských podporných skupín (TSLG)
• Precvičovali medzikultúrnu facilitáciu a poskytovanie spätnej väzby
• Skúmali význam pocitu bezpečia v profesijných učiacich sa komunitách

„Bolo nesmierne inšpirujúce uvedomiť si, aké podobné sú naše cesty – aj keď pracujeme v rôznych systémoch a kultúrach.“
– Účastníčka iPLC, Estónsko

Hlavné prínosy

Prvé stretnutie iPLC ukázalo silu horizontálneho učenia. Účastníci ocenili:

• Vidieť facilitačné stratégie v praxi
• Diskutovať o reálnych situáciách z rôznych kultúrnych uhlov pohľadu
• Získavať istotu pri vedení reflexívnych rozhovorov
• Budovať nové vzťahy, ktoré podporia ich ďalší profesijný rast

iPLC nie je jednorazové podujatie – je to živý priestor, ktorý sa bude ďalej rozvíjať. V roku 2025 budú stretnutia pokračovať v prezenčnej aj online forme, s cieľom vytvoriť udržateľné prostredie pre výmenu a spoločné učenie.

Čo nás čaká ďalej

Po úspešnom spustení iPLC projekt vstupuje do ďalšej fázy:

• Pokračujeme v pilotných školeniach v materských školách v partnerských krajinách
• Zbierame spätnú väzbu od lídrov TSLG, ktorá pomôže doladiť finálnu verziu Toolboxu
• Pripravujeme ďalšie stretnutie iPLC, zamerané na prehĺbenie praxe a zdieľanie inšpiratívnych príkladov
• Začíname s nahrávaním videí, ktoré ukážu, ako mäkké líderstvo mení skupinovú dynamiku

Zostaňme v kontakte

• Na našom webe a sociálnych sieťach sa s vami budeme deliť o ďalšie reflexie, fotografie a zaujímavosti z iPLC stretnutí a aktivít projektu. Sledujte nás.

Connecting Across Borders: First International Professional Learning Community Meets in Tartu

Erasmus+ Project: Soft Skills for High Quality Education
Published: December 2024

🌍 Learning without borders

In early December, project partners from Slovakia, Slovenia, Estonia, and Croatia came together in Tartu, Estonia for the second transnational project meeting—and a landmark moment for our initiative: the first meeting of the international Professional Learning Community (iPLC).

Bringing together TSLG leaders, national trainers, and project facilitators from across the partnership, the iPLC aims to create a space for continuous peer learning, reflection, and growth around soft leadership in early childhood education.

The meeting in Tartu marked the beginning of a new layer of connection—one that reaches beyond national systems and school walls. 

🤝 A space to reflect, exchange, and grow

The iPLC is designed to model the very values we promote in the project: empathy, curiosity, inclusion, and collaborative learning.

During this first gathering, participants:

• Shared experiences from their national trainings and pilot preparations
• Reflected on challenges in leading Teacher Support Learning Groups (TSLGs)
• Practiced cross-cultural facilitation and feedback techniques
• Explored the role of emotional safety in professional learning spaces

“It was incredibly inspiring to realise how similar our journeys are—even when our systems and languages differ.”
– iPLC participant, Estonia

Key takeaways

This first iPLC meeting underscored the power of horizontal learning. Participants valued:

• Seeing concrete facilitation strategies in action
• Discussing real-life dilemmas from different cultural perspectives
• Gaining confidence in leading reflective conversations
• Building new relationships that support ongoing professional growth

The iPLC is not a one-off event—it is a living space that will continue to evolve. Meetings will continue both in-person and online, creating space for exchange, feedback, and shared learning throughout 2025.

Looking ahead

With the iPLC now launched, we move into the next phase of the project:

• Pilot trainings will continue in partner countries
• Feedback from TSLG leaders will be gathered to inform the final version of the Toolbox
• The next iPLC meeting will focus on deepening practice and showcasing examples from the field
• We will begin developing video case studies capturing how soft leadership transforms group dynamics

Stay connected

We’ll be sharing more reflections, photos, and highlights from the iPLC meetings on our website and social media. Follow our journey!