Vytvoriť priestor pre hlas detí neznamená vzdať sa toho vlastného

S nárastom popularity konceptu detskej participácie v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, sociálnej práce či medzi rodičmi narastajú aj nedorozumenia. U mnohých dospelých, či už ide o rodičov, opatrovníkov, pedagógov alebo iných odborníkov, môže táto myšlienka vyvolať zmes zvedavosti, neistoty alebo dokonca obrannú reakciu. Znamená to, že deti budú mať posledné slovo? Máme sa vzdať svojich povinností?

Vôbec nie. Prečítajte si viac o piatich bežných mýtoch o detskej participácii a o tom, čo táto prax skutočne zahŕňa, spolu s príkladmi, ktorými sa môžete inšpirovať.

1. „Znamená to nechať deti robiť všetky rozhodnutia.“

Toto je jednoznačne najčastejší omyl. V skutočnosti ide pri participácii detí o zdieľanie rozhodnutí s deťmi, nie o odovzdanie kontroly. Dospelí naďalej zodpovedajú za zabezpečenie blaha, bezpečnosti a vývoja detí. Deti sú však uznávané ako aktívni činitelia s cennými postrehmi. Participácia znamená počúvať ich, brať ich názory vážne a zapájať ich do rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú, a to zmysluplným spôsobom primeraným ich veku¹.

💡 Skúste toto: Ak meníte rutinu dieťaťa, napríklad posúvate čas spánku alebo dieťa začína chodiť do  novej školy, opýtajte sa ho, čo si o tom myslí a čo by mu mohlo pomôcť zvládnuť zmenu jednoduchšie. Stále ste to vy, kto rozhoduje, ale dieťa sa cíti videné a zapojené.

2. „Malé deti sú príliš malé na to, aby sa zapájali.“

Aj tie najmenšie deti vedia vyjadriť svoje preferencie, emócie a zámery. Bábätko odvráti hlavu, keď je príliš stimulované; batoľa ukáže na svoju obľúbenú hračku; predškolák vysvetlí, čo ho desí a prečo. To všetko sú formy participácie. Ako deti rastú, zvyšuje sa ich schopnosť premýšľať a zapájať sa, a tým sa zvyšujú aj možnosti, ako môžeme podporovať ich participáciu². Kľúčom je naladiť sa na ich jedinečné spôsoby komunikácie a poskytovať im konzistentné príležitosti na vyjadrenie.

💡 Skúste toto: Nechajte predškolákov hlasovať o tom, ktorú rozprávku si prečítajú v rannom kruhu. Podporujete tak demokratické rozhodovanie od raného detstva.

3. „Ak dám deťom slovo, stratím kontrolu.“

V skutočnosti je často práve opak pravdou. Keď deti cítia, že ich názor má význam, sú ochotnejšie spolupracovať, sú sebavedomejšie a emocionálne stabilnejšie. Vyzývanie k participácii neodstraňuje hranice, ale posilňuje ich tým, že ich zakladá na vzájomnom rešpekte a porozumení. To neznamená, že každé želanie bude splnené. Keď však deti chápu, ako sa prijímajú rozhodnutia, a cítia, že ich názor je rešpektovaný, sú ochotnejšie tieto rozhodnutia akceptovať a učiť sa z nich³.

💡 Skúste toto: Pri stanovovaní pravidiel pre spoločný priestor (napríklad triedu alebo spálňu) sa opýtajte detí, čo považujú za spravodlivé. Berte ich návrhy do úvahy a vysvetlite im, prečo niektoré nápady nemôžu byť realizované.

4. „Deti vlastne nevedia, čo je pre ne najlepšie.“

Deti možno nemajú všetky odpovede, ale sú odborníkmi na svoj vlastný život. Vedia, čo im prináša radosť, čo im prináša pocit bezpečia alebo úzkosti, čo im pomáha najlepšie sa učiť. Keď dospelí skombinujú svoje vedomosti a skúsenosti s pohľadom detí na život, výsledkom sú lepšie a relevantnejšie rozhodnutia. Vylúčenie detí z rozhovorov, ktoré sa ich týkajú, je premárnenou príležitosťou na hlbšie spojenie a premyslenejšie výsledky.

💡 Skúste toto: Ak sa dieťa zdá byť neisté ohľadom plánovanej aktivity alebo zmeny, opýtajte sa ho prečo. Možno sa dozviete niečo, čo ste nezohľadnili, napríklad zmyslové preťaženie, úzkosť alebo negatívnu skúsenosť z minulosti, a podľa toho sa prispôsobíte.

5. „Je to len módny výraz, v reálnom živote to nefunguje.“

Participácia detí nie je trend. Je to právo zakotvené v Dohovore OSN o právach dieťaťa a podporené desaťročiami výskumu a medzinárodnou praxou. Najlepšie funguje, keď je integrovaná do každodenných situácií: požiadanie detí o názor pri plánovaní výučby, zapojenie detí do domácich povinností alebo poskytnutie možnosti vyjadriť sa k rozhodnutiam týkajúcim sa starostlivosti o ne. Participácia nie je len jedna veľká konverzácia, je budovaná prostredníctvom mnohých malých, konzistentných činov začleňovania.

💡 Skúste toto: Pozvite deti, aby spolu s vami vytvorili týždenný rozvrh alebo vizuálny graf rutín. Ak ešte nevedia čítať, použite fotografie alebo kresby a spoločne preberte jednotlivé kroky.

Aké z toho vyplýva ponaučenie?

Participácia detí neznamená stratu kontroly alebo obrátenie rolí. Prináša spoluprácu, partnerstvo a uznanie, že deti majú myšlienky, pocity a skúsenosti, ktoré sú dôležité teraz, nielen v budúcnosti. A predstavuje čas na kladenie otázok, počúvanie, premýšľanie a reagovanie.

Keď ju realizujeme, vychovávame deti, ktoré sa cítia rešpektované a ktoré vyrastú v dospelých, ktorí rešpektujú ostatných.

Čoskoro vám prinesieme viac informácií o pripravovanej sade nástrojov, ktorú vyvíjame v rámci projektu TOY for Participation a ktorá bude podporovať odborníkov pracujúcich s deťmi vo formálnom aj neformálnom vzdelávaní, aby od raného detstva podporovali zmysluplnú participáciu detí a sprevádzali rodičov a komunity na ceste vývoja dieťaťa.

Poznámky pod čiarou

1. Organizácia Spojených národov (1989). Dohovor o právach dieťaťa, články 12–13.
2. Lansdown, G. (2010). The Realisation of Children’s Participation Rights: Critical Reflections.
3. Thomas, N. (2007). Towards a theory of children’s participation. The International Journal of Children’s Rights, 15(2), 199–218.

O iniciatíve Toy for Participation

TOY for Participation je európska iniciatíva spolufinancovaná Európskou komisiou a vedená ICDI. Spolupracujú v nej partneri z 8 krajín s cieľom podporiť právo malých detí na participáciu. Spoločne sme prostredníctvom viac ako 40 hračkárnic (Play Hubs) oslovili viac ako 40 000 detí a rodín; ďalšie hračkárnice ešte pribudnú. Viac informácií o projekte a partneroch nájdete na webovej stránke: https://www.reyn.eu/toy4inclusion/toy-for-participation/.